• „My Carbon“: Prístup pre inkluzívne a udržateľné mestá Keďže doprava a budovy sú hlavnými hnacími silami emisií v mestách, podiel jednotlivých emisií je významný. Programy osobných kvót uhlíka mali obmedzený úspech z dôvodu nedostatočnej informovanosti a spravodlivého mechanizmu na sledovanie emisií. V posledných rokoch však došlo k významnému vývoju, ktorý by mohol pomôcť pri realizácii iniciatív „My Carbon“. Mestá na celom svete tvoria takmer 75 % našich celkových emisií uhlíka. Keďže krajiny smerujú k realizácii svojich prísľubov o čistej nulovej budúcnosti, mestské oblasti zostanú v nasledujúcich desaťročiach miestom konania. Zatiaľ čo doprava a budovy sú hlavnými hnacími silami emisií v mestách, podiel jednotlivých emisií je významný, približne 40 %. Prečítal si? Tieto inovácie z Číny zlepšujú odolnosť a udržateľnosť 5 spôsobov, ako urýchliť vytváranie inteligentných miest Toto sú najudržateľnejšie mestá na svete Inkluzívnosť občanov sa stáva najdôležitejším prvkom úspechu alebo neúspechu na ceste k udržateľnosti. Iniciatívy vedené komunitou môžu významne prispieť k udržateľnosti, zvýšeniu odolnosti a sociálnej súdržnosti. Počas posledných dvoch desaťročí sa v diskusiách objavilo množstvo príkladov programov osobných uhlíkových kvót, ktoré však mali obmedzený úspech v dôsledku nedostatočného spoločenského prijatia, politického odporu a nedostatku povedomia a spravodlivého mechanizmu na sledovanie emisií „Môj uhlík“. Náš svet sa transformuje – veľké komunitné trendy pre udržateľné mestá Za posledných päť až sedem rokov došlo k významnému vývoju na sociálnych, environmentálnych a technologických frontoch, ktoré by mohli pomôcť realizovať iniciatívy „My Carbon“ na formovanie budúcnosti smerom k inteligentným a udržateľným mestám. Konkrétne treba spomenúť tri vývojové trendy v tejto súvislosti:

1. COVID-19 bol testom spoločenskej zodpovednosti – miliardy občanov na celom svete prijali obrovské množstvo nepredstaviteľných obmedzení pre verejné zdravie. Celosvetovo existuje množstvo príkladov dodržiavania sociálneho odstupu, nosenia masiek, hromadného očkovania a akceptovania aplikácií na sledovanie kontaktov pre verejné zdravie, ktoré demonštrovali jadro individuálnej sociálnej zodpovednosti.

2. Technologické prelomy štvrtej priemyselnej revolúcie – Pokroky v nových technológiách, ako je AI, blockchain a digitalizácia, môžu umožniť sledovanie osobných emisií uhlíka, zvýšiť povedomie a tiež poskytnúť individuálne rady týkajúce sa nižších emisií uhlíka a etických možností spotreby produktov a služieb. Iniciatíva Scale 360 ​​Svetového ekonomického fóra demonštruje využitie technológií štvrtej priemyselnej revolúcie počas celého životného cyklu produktov a služieb. Došlo k veľkému pokroku v technológiách inteligentných domácností, vo výbere dopravy s uhlíkovými dôsledkami, zavádzaní inteligentných meračov pri poskytovaní individuálnych možností na zníženie emisií súvisiacich s energiou, vo vývoji nových prispôsobených aplikácií na zohľadnenie osobných emisií a lepších osobných potravín a emisií súvisiacich so spotrebou. Umelá inteligencia môže tiež pomôcť posilniť obchodné modely obehového hospodárstva, ako sú modely produktu ako služby, predpovede dopytu a inteligentná správa aktív, a to kombináciou údajov v reálnom čase a historických údajov z produktov a používateľov. Existuje značný počet programov a aplikácií, ktoré umožňujú občanom prispievať k emisiám uhlíka tým, že im poskytujú hĺbkovú informovanosť o možnostiach osobného uhlíka pre potraviny, dopravu, domácu energiu a životný štýl. Tieto aplikácie energetickej efektívnosti poskytujú návrhy a štatistiky týkajúce sa emisií skleníkových plynov a ponúkajú spôsoby, ako znížiť svoju osobnú stopu. Sledovanie spotreby energie v domácnosti a motivovanie ľudí, aby zmenili životný štýl a prispeli svojím dielom k zlepšeniu životného prostredia.

3. Zvýšené povedomie a zodpovednosť za prírodu a životné prostredie – V posledných rokoch sa zvýšilo povedomie a záujem verejnosti o zmenu klímy, a to najmä medzi mládežou. „Ľudové hlasovanie o klíme“ UNDP odráža, že viac ako 64 % ľudí verí, že zmena klímy je globálnou núdzovou situáciou. Nový prieskum Pew Research Center v 17 vyspelých ekonomikách odhalil rozšírené obavy z osobného vplyvu globálnej zmeny klímy: 80 % občanov tvrdí, že sú ochotní zmeniť spôsob života a práce, aby bojovali s účinkami zmeny klímy. Mladí dospelí, ktorí stáli v popredí niektorých z najvýznamnejších protestov proti zmene klímy v posledných rokoch, sa v mnohých verejných prieskumoch viac ako ich starší kolegovia obávajú osobného vplyvu otepľovania planéty.

• Studie zjistila, že stará auta jsou méně škodlivá než nejnovější elektromobily, zaskočí to asi jen Brusel

  Na první pohled to může působit jako nesmysl, když se nad tím ale zamyslíte, zjistíte, že to naopak smysl dává. A bude to platit tím více, čím novějšími se ona stará auta budou stávat. Směr vytyčovaný Evropskou unií je zkrátka neuvěřitelně krátkozraký.

  Elektromobily jsou jejich zastánci považovány za dokonale ekologické vozy. Že tomu tak zdaleka není, jsme si řekli již mnohokrát. Výroba bateriových aut je totiž pro životní prostředí mnohem větší zátěží, než je tomu u těch spalovacích. Aby tedy vykompenzovala obrovský emisní batoh, se kterým přichází za zákazníky, je třeba, aby najela velké množství kilometrů. Zároveň je také třeba, aby při tom čerpala jen skutečně „zelenou” elektřinu. To první se však daří jen výjimečně, to druhé je ještě komplikovanější.

• Výrobcovia mlieka už čelia kritickej situácii. Niektorí dokonca svoje chovy dojníc rušia

• Klimatické zmeny: Novozélandský plán zdaniť prdy kráv a oviec.
  Stal by sa tak prvou krajinou, ktorá by farmárom účtovala poplatky za emisie metánu zo zvierat, ktoré chovajú.
  „Niet pochýb o tom, že musíme znížiť množstvo metánu, ktoré vypúšťame do atmosféry, a efektívny systém oceňovania emisií pre poľnohospodárstvo bude hrať kľúčovú úlohu v tom, ako to dosiahneme,“ povedal novozélandský minister pre zmenu klímy James Shaw.

• Fit for 55“ Zelená dohoda EU a průmyslový kolaps Evropy

  Pod líbivými názvy jako „Fit for 55“ a „European Green Deal“ dokončují nevolení technokraté v Bruselu opatření, která způsobí nejhorší nezaměstnanost v průmyslu a hospodářský kolaps od krize 30. let 20. století. Odvětví jako automobilový průmysl nebo doprava, výroba energie a ocelářství budou llikvidována a to vše kvůli neprokázané hypotéze zvané globální oteplování způsobené člověkem.
   
  Fit for 55 bude hlavním rámcem nových zákonů a pravidel Bruselu, jejichž cílem je výrazně snížit emise CO2 pomocí systémů, jako jsou uhlíkové daně, emisní stropy a systémy „cap and trade„, („omezení a obchodování“).
   
   

• 2021 Brusel chystá na státy uvalit společnou uhlíkovou daň, požene nahoru ceny benzínu i nemovitostí

  Boj za zelenější a uhlíkově neutrální svět se stal dlouhodobě hlavní náplní Evropské komise (EK), která tvrdě razí zavádění ekologických daní. Její šéfka Ursula von der Leyenová se nyní vyjádřila pro celoevropské zdanění emisí uhlíku z dopravy a z budov, což má být součást chystaného dalšího klimatického balíčku. I přesto, že komise slibuje nižší uhlíkovou daň, pocítí ji nejvíce domácnosti v chudších zemí unie. Ekonomové pak v souvislosti se stavebnictvím varují také před ještě větším růstem cen nemovitostí a tlakem na zadlužení jednotlivých států. Na stole je také návrh na zdanění leteckých paliv, který podporuje i ministryně financí Alena Schillerová (za ANO). Psali jsme o tom zde.

• Michal Šebeňa

  Tento príspevok som spracoval na podnet niektorých článkov a taktiež aj na podnet ľudí, kde chcem presne popísať, čo vlastne uhlíková stopa je. V starom profile som o tomto už dávnejšie písal a postupne tieto články budem pridávať.
  Samotný výraz „uhlíková stopa“ je omyl a v skutočnosti neexistuje. Je to klam. V atmosfére uhlík, ktorý pochádza z oxidu uhličitého z ľudí a zvierat nepláva. Oxid uhličitý nie je znečisťujúca látka a všetky tvrdenia o globálnom otepľovaní s tým nemá nič spoločné. Bežný človek bol uvedený do obrovského omylu a je zmätený z toho, o čom je súčasná diskusia o globálnom otepľovaní resp. skleníkových plynoch. A pritom NIČ z toho nemá súvis so znečistením ovzdušia. Z jednej strany ako tak stopa je, ale jej koncentrácia je tak malá, priam nulová. Nemožno si to predstaviť, aby mala vplyv na atmosféru a celkové ovplyvnenie klímy. Tu môžeme dať do popredia matematiku na odhalenie celého démonizovania CO2. Celkový oxid uhličitý v atmosfére zaberá cca 0,04 % (400 ppm je asi 0,04 %). Každým rokom sa do atmosféry uvoľní zhruba 750 gigaton (Gt) oxidu uhličitého a to predovšetkým z prírodných zdrojov. A teraz si vezmite, že ľudia vyprodukujú približne v rozsahu 38 – 40 gigaton CO2. A teraz, ak má 40 Gt nejako ovplyvniť klimatické zmeny, stále je to takmer na nule. Na spresnenie, CO2 nezanecháva žiadnu stopu a nie je to ani zrnko v atmosfére. Okrem toho, ľudia využívajú aj iné zdroje, kde vylučujú väčšie množstvá CO2 do ovzdušia a aj toto je nepatrné. Na záver dodám, že sme veľmi obklopení nepravdami svetových politikov, ktorí označujú CO2 za znečisťujúci. Oxid uhličitý je veľmi dôležitý pre celý rastlinný život prostredníctvom fotosyntézy a nemá žiadnu uhlíkovú stopu a ani zrnko znečistenia. Klamstvo o znečistení uhlíkom robí z každého živého človeka znečisťovateľa uhlíka. Rád by som dodal jednu skutočnosť, že kedysi dávno ešte pred vznikom života, mala atmosféra omnoho väčšiu koncentráciu CO2. Všetko zelené okolo nás by bez oxidu uhličitého vymizol. Rastliny a život sa vyvinul, keď koncentrácia CO2 bola oveľa, až mnohonásobne vyššia. Jednoznačne, hladina CO2 v atmosfére nie je toxické pre našu planétu a nepredstavuje riziko. Potrebujeme ho!!!