Kontroverzná daň z uhlíka sa stala súčasťou reformy trhu s uhlíkom v EÚ. Zákonodarcovia sa po dlhých vyjednávaniach dohodli na novom systéme obchodovania s emisiami, ktorý bude pokrývať viac sektorov hospodárstva vrátane domácností. Nová cena uhlíka sa bude vzťahovať na benzín, naftu a vykurovacie palivá, ako je zemný plyn a uhlie. Cieľom začlenenia budov do tohto systému je podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy, keďže oblasť budov a stavebníctva je zodpovedná za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Informuje o tom portál Euractiv.sk

Radikálne znížiť v Únii emisie bez toho, aby opatrenia zasiahli aj domy či byty, totiž nie je možné. „Budovy sú v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov,“ upozorňuje Európska komisia. To vysvetľuje prečo nielen doprava, ale aj budovy hrajú kľúčovú úlohu v európskej zelenej dohode.

Europoslanci preto prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov. „Všetky budovy postavené od roku 2028 musia mať nulové emisie (verejné už o dva roky skôr) a solárne panely,“ vyplýva z rozhodnutia europarlamentu. To vyžaduje vykurovanie a ohrev vody inými technológiami, aké boli dosiaľ bežné. Plyn, drevo či prípadne uhlie budeme musieť nahradiť ekologickými formami. Ako sú napríklad tepelné čerpadlá a solárne, resp. fotovoltaické panely.

Podľa nového systému sa od roku 2027 spoplatnia emisie uhlíka pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v cestnej doprave a vykurovaní s cenovým stropom 45 eur za tonu emitovaného uhlíka. Zahrnutie nových sektorov do obchodovania s emisiami sa dotkne najmä domácností z chudobnejších členských štátov EÚ, ktoré sa vo vykurovaní spoliehajú na zemný plyn, olej a uhlie. Podľa štúdie Postupimského inštitútu pre výskum klímy si vodiči áut priplatia za benzín až 10,5 centov za liter benzínu a 12 centov za naftu.

Na zmiernenie dôsledkov novej dane z uhlíka má EÚ k dispozícii sociálny a klimatický fond v hodnote 87 miliárd eur, ktorý podporí investície domácností do ekologickej dopravy a vykurovania. Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo naopak nebudú musieť platiť dodatočné náklady na uhlík, pretože ide o „citlivé“ sektory. Vlaky jazdiace na naftu sú tiež mimo rozsahu systému a ich emisie uhlíka nebudú zdanené.

Narastie cena za benzín a naftu

Nový systém spôsobí zvýšenie cien pohonných hmôt, a preto sa nový systém môže odložiť o rok, až do roku 2028, ak ceny energie zostanú „výnimočne vysoké“. Celkovým cieľom nového systému je zrýchliť znižovanie emisií v súlade so záväzkom EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie

Sociálny a klimatický fond v hodnote 87 miliárd má pomôcť zmierniť dôsledky zavedenia kontroverznej dane z uhlíka pre domácnosti v chudobnejších členských štátoch EÚ. Tento fond bude podporovať investície do ekologickej dopravy a vykurovania, a teda pomôže ľuďom prispôsobiť sa novým cenám energií.

Podobné fondy už existujú v niektorých členských štátoch, napríklad v Nemecku a Švédsku, kde slúžia na podporu ekologických projektov a na finančnú pomoc pre chudobnejšie domácnosti. Fondy sú financované z príjmov z daní z uhlíka a môžu sa využívať na rôzne projekty, ako je napríklad izolácia domov, inštalácia solárnych panelov, výmena kúrenia alebo nákup ekologickejších áut.

Vedúci predstavitelia EÚ dúfajú, že nový systém obchodovania s emisiami a zavedenie dane z uhlíka pomôžu Európe dosiahnuť svoje ambiciózne ciele v oblasti ochrany klímy a zníženia emisií skleníkových plynov. Tieto kroky sú však aj krokom k postupnému ukončeniu používania fosílnych palív a prechodu k trvalo udržateľnejšiemu energetickému systému.

Reforma trhu s uhlíkom a zavedenie dane z uhlíka budú mať pre niektoré členské štáty významné hospodárske a sociálne dôsledky. Preto sa budú musieť nájsť spôsoby, ako pomôcť tým, ktorí budú najviac zasiahnutí, aby si mohli dovoliť platiť vyššie ceny energií a aby sa mohli prispôsobiť novému systému.

Kontroverzná daň z uhlíka za vykurovanie a emisie z pohonných hmôt dostala v reforme trhu s uhlíkom zelenú. Zmierniť jej dôsledky má sociálny a klimatický fond v hodnote 87 miliárd, ktorý podporí investície domácností do ekologickej dopravy a vykurovania.

Zákonodarcovia EÚ sa po dlhých vyjednávaniach dohodli na novej podobe trhu s uhlíkom. Systém obchodovania s emisiami, ktorá je vlajkovou loďou klimatickej politiky EÚ, bude pokrývať viac sektorov hospodárstva.

Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti. Pre oblasť vykurovania a pohonné hmoty zavedie Európska únia paralelný systém – takzvané ETS2. Cieľom je zrýchliť znižovanie emisií v súlade so záväzkom EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Dôsledky pre domácnosti

Nová cena uhlíka sa bude vzťahovať na benzín, naftu a vykurovacie palivá, ako je zemný plyn či uhlie. Cieľom začlenenia budov do tohto systému je podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy. Oblasť budov a stavebníctva je zodpovedné za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu v európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov. Podobná motivácia vedie Komisiu aj pri spoplatnení emisií z palív v cestnej doprave.

V rámci dlhých vyjednávaní o reforme trhu s uhlíkom bolo zdanenie emisií domácností kontroverznou otázkou rokovaní medzi členskými štátmi, europarlamentom a Európskou komisiou.

Nakoniec sa vyjednávači dohodli, že od roku 2027 spoplatnia emisie uhlíka pochádzajúce zo spaľovania fosílnych palív v cestnej doprave a vykurovaní s cenovým stropom 45 eur za tonu emitovaného uhlíka. Tento strop bude platiť do roku 2030.

Zahrnutie nových sektorov do obchodovania s emisiami sa dotkne najmä domácností z chudobnejších členských štátov EÚ, ktoré sa vo vykurovaní spoliehajú na zemný plyn, olej a uhlie. Patrí medzi ne aj Slovensko.

Oproti návrhu Európskej komisie sa po novom spoplatní teplo vznikajúce pri priemyselných procesoch aj emisie z vykurovanie kancelárií. Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo naopak nebudú musieť platiť dodatočné náklady na uhlík, pretože ide o „citlivé“ sektory. Vlaky jazdiace na naftu sú tiež mimo rozsahu systému a ich emisie uhlíka nebudú zdanené.

Nová schéma prinesie vyššie ceny pohonných hmôt. Podľa štúdie Postupimského inštitútu pre výskum klímy si vodiči áut priplatia za benzín až 10,5 centov za liter benzínu a 12 centov za naftu.

Vzhľadom na prebiehajúcu energetickú krízu by sa nový systém mohol odložiť o rok, až do roku 2028, ak ceny energie zostanú „výnimočne vysoké“, uviedol Európsky parlament vo vyhlásení.

87 miliárd eur do sociálneho klimatického fondu

Systéme obchodovania s emisnými kvótami pre budovy a cestnú dopravu je viacerými členskými štátmi aj europoslancami vnímaný ako nová daň. To je politicky citlivá téma a preto sa rokovania natiahli na tridsať hodín.

Europoslanec Pascal Canfin, predseda parlamentného výboru pre životné prostredie, pôvodne varoval pred novým systémom zdanenia emisií s tým, že by išlo o politickú samovraždu. Odkazoval pri tom na sociálne nepokoje takzvaných žltých viest, ktoré zasiahli Francúzsko po zdražení benzínu.

Uvedomujúc si toto riziko, zákonodarcovia súhlasili so zavedením nového sociálneho klimatického fondu, ktorý má chrániť domácnosti EÚ pred rastúcimi nákladmi na pohonné hmoty.

Podľa dohody bude fond predstavovať 87 miliárd eur a členské štáty z neho budú môcť čerpať od roku 2026, čo je o rok skôr než začne platiť nová cena uhlíka pre domácnosti. Bude financovaný z príjmov z nového systému, pričom 25 percent financií bude pochádzať z krajín EÚ.

Prostriedky budú účelovo viazané – všetky príjmy z ETS2, ktoré nejdú priamo do Sociálneho klimatického fondu, by mali európske krajiny využiť primárne na pomoc zraniteľným skupinám obyvateľov.

„Sociálny klimatický fond pomôže zraniteľným domácnostiam pri prechode na udržateľnú energiu, napríklad pomocou kupónov na zateplenie alebo prechodom na ekologickejšie možnosti dopravy,“ vysvetlila europoslankyňa Esther de Lange z frakcie európskych ľudovcov. Zelení politici však boli kritickejší. „Fond nie je dostatočný na kompenzáciu tohto bremena,“ povedal Michael Bloss, poslanec europarlamentu za stranu za zelených. „Ochrana klímy EÚ má antisociálny sklon,“ povedal Bloss.